Otázka, či je potrebné mať samostatné uteráky na rôzne časti tela, vyvoláva vášnivé diskusie. Niektorí tvrdia, že stačí sa dobre umyť a jeden uterák je dostatočný, zatiaľ čo iní varujú pred prenosom baktérií z jednej časti tela na druhú, čo by mohlo ohroziť zdravie. Spýtali sme sa dermatologičky a preskúmali vedecké štúdie, aby sme zistili, ako to naozaj je. Tu sú odpovede, ktoré vám pomôžu rozhodnúť sa!
Aké mikroorganizmy žijú na ľudskej koži a sú nebezpečné?
Na koži človeka žije približne 1 000 druhov baktérií, ktoré spolupracujú s imunitným systémom a chránia nás pred infekciami. Niektoré baktérie, ako napríklad určité kmene stafylokokov, dokonca produkujú látky, ktoré ničia patogénne mikroorganizmy, ako je zlatý stafylokok.
Zloženie baktérií sa líši podľa časti tela:
- Miesta s mastnou kožou (napr. medzi obočím, v záhyboch nosa, na hrudi či chrbte): Prevládajú propionibaktérie.
- Vlhké oblasti (podpazušie, záhyby lakťov, kolien, slabiny, oblasť medzi zadkom): Dominujú korynebaktérie a stafylokoky.
- Suché oblasti (predlaktia, dlane): Obsahujú viac beta-proteobaktérií, no môžu tu byť aj korynebaktérie a stafylokoky.
Okrem baktérií sa na koži nachádzajú aj huby, najmä rodu Malassezia, ktoré sú bežné na tvári a rukách. Za normálnych okolností nespôsobujú problémy, no pri nadmernej vlhkosti alebo oslabenom imunitnom systéme môžu vyvolať kožné ochorenia, ako je seboroická dermatitída. Na nohách je väčšie zastúpenie húb, ako sú Aspergillus či Cryptococcus, ktoré sú neškodné pre ľudí so zdravým imunitným systémom.
Vírusy, ako napríklad papilomavírus, sa líšia skôr podľa jednotlivca než podľa časti tela.
Je nebezpečné prenášať mikroorganizmy uterákom z jednej časti tela na druhú?
Je nebezpečné prenášať mikroorganizmy uterákom z jednej časti tela na druhú?U zdravého človeka prenos vlastných baktérií alebo húb cez uterák z jednej časti tela na druhú zvyčajne nespôsobí problémy. Mikroflóra kože je stabilná a malé množstvo „presídlených“ mikroorganizmov jej rovnováhu nenaruší. Problém však nastáva, ak sa na uterák dostanú patogénne mikroorganizmy z vonkajšieho prostredia.
Niektoré nebezpečné baktérie a vírusy, ako napríklad E. coli, kampylobaktérie, norovírus, rotavírus či vírus hepatitídy A, sa šíria fekálno-orálnou cestou a môžu spôsobiť črevné infekcie alebo otravu jedlom. Ak si po toalete utriete zadok uterákom (alebo ho chytíte nedostatočne umytými rukami po použití toaletného papiera), baktérie sa môžu na tkanine usadiť. Použitím toho istého uteráka na tvár by ste teoreticky mohli preniesť patogény do blízkosti úst, čo zvyšuje riziko infekcie.
Mýtus o dokonalom umytí: Mnohí veria, že dôkladné umytie mydlom odstráni všetky baktérie. Bohužiaľ, mydlo a voda nie sú stopercentne účinné, najmä ak sa umývate rýchlo a bez dôkladného drhnutia.
Čo hovoria výskumy o baktériách na uterákoch?
Starší výskum ukázal, že baktérie na uterákoch môžu prežiť dlhšie, než by sme čakali:
- Vedci naniesli na prsty účastníkov žlté baktérie Flavobacterium lutescens, požiadali ich, aby si umyli ruky mydlom po dobu 10 sekúnd, a potom sa utreli sterilným uterákom. Po 20 minútach sušenia zostalo na 5 cm kúsku tkaniny 48 000 baktérií.
- Keď uterák „infikovali“ patogénnymi baktériami, ako sú streptokoky či pneumokoky, väčšina prežila 24 hodín a niektoré až 48 hodín, aj bez živín.
- Pri opakovanom používaní jedného uteráka sa počet baktérií zvyšoval: prvý deň bolo na 5 cm tkaniny 700 až 38 000 baktérií, no na šiesty deň ich počet stúpol na 178 000 až 800 000.
Tieto zistenia naznačujú, že uterák môže byť zdrojom opätovného prenosu baktérií, najmä ak ho používate na ruky, tvár aj intímne partie. Patogénne baktérie, ktoré si prinesiete z vonkajšieho prostredia, sa tak môžu šíriť na iné časti tela.
Koľko uterákov naozaj potrebujete?
Podľa dermatologičky Ekateriny Kandinskej by ste mali mať aspoň tri uteráky:
- Jeden na tvár.
- Jeden na ruky.
- Jeden na telo (vrátane intímnych partií).
Prečo?
- Uteráky zadržiavajú baktérie a huby, ktoré sa vo vlhkom a teplom prostredí množia. Používanie jedného uteráka na všetko zvyšuje riziko prenosu patogénov, najmä ak máte na koži mikroporanenia (napr. škrabance alebo praskliny), ktoré uľahčujú vznik infekcií.
- U zdravého človeka s dobrou hygienou nemusí používanie jedného uteráka spôsobiť vážne problémy, ak ho meníte každé dva dni. Napriek tomu je bezpečnejšie používať samostatné uteráky, aby ste minimalizovali riziko.
Rada od dermatologičky: Ak preferujete jeden uterák, ruky si utierajte jednorazovými papierovými utierkami. Tým znížite riziko prenosu baktérií z rúk na iné časti tela.
Časté chyby a ako sa im vyhnúť
Časté chyby a ako sa im vyhnúť- Príliš dlhé používanie uteráka: Vlhký uterák je ideálnym prostredím pre baktérie a huby. Meňte uteráky každé 2–3 dni a perte ich pri teplote aspoň 60 °C.
- Zlé sušenie: Uteráky nevešajte v zle vetraných kúpeľniach – vlhkosť podporuje rast mikroorganizmov. Sušte ich na radiátore alebo v sušičke.
- Zdieľanie uterákov: Nikdy nepoužívajte uterák spolu s inými ľuďmi, aby ste predišli prenosu cudzích baktérií.
- Nedostatočná hygiena rúk: Po toalete si ruky umývajte mydlom aspoň 20 sekúnd, aby ste znížili počet baktérií, ktoré by sa mohli preniesť na uterák.
Tip: Na tvár používajte menší, mäkký uterák z mikrovlákna, ktorý je šetrnejší k citlivej pokožke. Pre intímne partie zvoľte uterák z prírodných materiálov, ako je bavlna, ktorá dobre absorbuje vlhkosť.
Hygiena bez stresu
Samostatné uteráky na tvár, ruky a telo nie sú povinnosťou, ale výrazne znižujú riziko prenosu patogénnych baktérií, najmä ak máte oslabenú imunitu alebo žijete v domácnosti s viacerými ľuďmi. Ak sa vám zdá používanie viacerých uterákov nepraktické, dbajte na častú výmenu (každé 2 dni) a dôkladnú hygienu rúk. Začni hneď – skontroluj svoje uteráky, vyper tie staré a zváž kúpu jednorazových papierových utierok na ruky. Vaša pokožka vám poďakuje!
